Keď som si 13.3.2013 prevzal novučičký horský elektrický bicykel KTM od firmy RIDE ešte som netušil, že moje druhé Vianoce sa práve začali. Nielen že pani Zima nechcela a nechcela odísť ale aj sneh nás všetkých potrápil až do Veľkej noci.

Napriek nepriaznivému počasiu som neodolal a začal testovať môj nový ebike v terénnych podmienkach. Prvé kilometre boli opatrné a zväčša s maximálnou podporou elektromotora čo je asi 600 wattov. Chcel som vedieť koľko sa dá najazdiť na jedno nabitie batérie s mojou hmotnosťou 98 kg v stredne ťažkom teréne. Na moje prekvapenie som zdolal 42km čo predstavovalo dve a pol hodiny v sedle. Niekomu by sa to zdalo málo, ale keď si predstavím aké kopce som zdolával pri teplote okolo nuly, tak som bol spokojný. Vyšiel som aj tam kde žiaden horský bicykel predo mnou ešte v tom čase nebol.

Postupne ako si nohy začali zvykať na záťaž a na tachometri pribúdali  kilometre začal som predlžovať dojazd na jedno nabitie batérie. V stredne ťažkom teréne sa môj dojazd momentálne pohybuje okolo 60-70km.

Svoje schopnosti podporené ebikom som sa rozhodol porovnať aj s kamarátom ktorý sedlal klasický MTbike s karbónovým rámom o hmotnosti 11kg. Kamarát jazdí cez letnú sezónu už dlhé roky okolo 2000km po horských trasách, takže som bol sám zvedavý ako to dopadne. Na úvod sme začali po asfaltke rezko šliapať do pedálov až som chvíľami po rovine nestíhal. Ani v rovinatom teréne to nebolo iné. Naša rýchlosť sa pohybovala okolo 27km/h kedy som vlastne šliapal bez pomoci lebo pri 26,8km/h sa pohon vďaka európskej legislatíve sám vypne. Pred prvým kopcom som bol v celku dosť vyčerpaný. Našťastie som sa začínal tešiť na aktívnu pomoc malého motorčeka podo mnou.

Už pri prvom súvislom stúpaní som kamaráta dobehol. Aby som ho nemusel čakať celú večnosť na kopci tak som si znížil  pomoc z turbo režimu (čo je asi 600 watt) na  eko (asi 70 až 100 wattov pomoci na kľukách). V tomto režime plece pri pleci sme zdolávali stredne ľahké kopce. Pri prudších stupákoch som si pomáhal už 250 wattmi čo bolo pre môjho kamaráta nedostihnuteľné. Čakal som ho na každom kopci. Potom keď som zvolil ťažší prevod pri rovnakom režime pomoci čiže 250 wattov tak sme ako tak spolu stúpali s tým že ja som bol na vrchu mierne zadýchaný a on fučal ako parník. Môj tep sa pohyboval presne tam kde som ho chcel mať čiže okolo 145 úderov za minútu. Spoločne sme s kamarátom v ten deň najazdili 58 km s tým že mne zostala ešte tretina energie v batérii. Týmto testom som si potvrdil tvrdenie výrobcov ebikov že sa s nimi dá jazdiť presne tak ako kto potrebuje. Keď chcem maximálnu pomoc tak až s úžasom sledujem ako rýchlo sa viem pohybovať v kopcovitom teréne a naopak keď nechcem tak mi nepomáha elektromotor a ja šliapem sám ako na klasickom horskom bicykli.

Po viac ako mesačnom testovaní a po najazdení 1008,9km môžem skonštatovať že ebike je jediné zariadenie na ktorom priamo cítiť mohutný záťah motora v súčinnosti s ľudskou silou.

Na ebiku vidieť posun batériovych systémov kde na jedno nabitie sa dá v pohode po rovine prejsť 140 a až 190km a kde batéria váži len 2.5 kg oproti autobatérii ktorá je niekoľko násobne ťažšia.

Na záver by som chcel dodať poznatok môjho dlhoročného kamaráta ktorý sa previezol na mojom ebiku asi 200m:

„Ja som sa do toho bicykla zamiloval. Naordinoval by som ho všetkým“.

Miloš